reklama

Cesta

Po rannej hádke s rodičmi odchádzam z domu úplne znechutená. No kto by to bol čakal? Znova ma nepustili niekam, kam som tak strašne chcela ísť. Veď som už dospelá prečo to nepochopia? Nekonečné obmedzovanie, stráženie a prehnaná starostlivosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Nastupujem do ranného autobusu, ktorý ma má odviezť do školy. Mračím sa na celý svet aj keď viem, že nikto z nich mi neublížil. Dnes som nevenovala úsmev dokonca ani milému šoférovi autobusu. Sadla som si na svoje zvyčajné miesto celkom vzadu a znechutene som pozerala ako sa autobus pomaly napĺňa. 

Očami som sledovala okolosediacich ľudí. Mala som celkom dobrý výhľad na ženu ktorá sedela preomnou. Vyzerala milo, dokonca som zbadala že sa usmieva. Nevedela som či vidí ako si ju obzerám a tak som rýchlo sklopila zrak. Hneď mi padlo do očí jej brucho, ktoré si nežne hladkala. Bola tehotná, čakala bábätko a zrejme aj kvôli tomu bola plná optimizmu a radosti. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nazlostene som odvrátila zrak. V tejto chvíli som nechcela vidieť radosť iných. Sledovala som cestu cez špinavé a zaprášené okno autobusu. Zastavili sme na ďalšej zastávka. Znova nastupovalo veľa ľudí. Znechutene som sa postavila zo sedačky aby som uvoľnila miesto starej pani s obrovskými taškami. Táto staršia pani sa milo usmiala a veľmi mi ďakovala. Ja som sa snažila usmiať ale nešlo to, tak som len kývla hlavou a posunula sa ďalej aby som na ňu nemusela pozerať. 

Na ďalšej zastávke niekoľko ľudí vystúpilo a uvoľnilo sa miesto pri starom dedkovi. Sadla som si bez opýtania. Starý dedko ma milo pozdravil a usmial sa na mňa. Nechápala som prečo sa dnes všetci na mňa usmievajú, keď ja mám taký zlý deň. Radšej som pozrela do zeme no ten pohľad ktorý sa mi naskytol ma úplne ohromil. Ten dedko pri ktorom som sedela mal umelú nohu. Dedko zbadal ako som sa prekvapene až vystrašene pozrela a tak sa len usmial a vyrozprával mi príbeh ako prišiel o nohu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stalo sa to počas autohavárie. Podnapitý vodič kamiónu vo veľkej rýchlosti vošiel do protismeru a nešťastnou náhodou bol on aj so svojou manželkou na ceste z práce. Jeho manželka to neprežila a on prišiel o nohu. Dlhý čas sa s tým nemohol vyrovnať a nechcelo sa mu ani žiť. Strata manželky ho ranila viac ako strata nohy. Tento smutný príbeh vo mne vyvolal obrovský pocit viny a nevedela som prečo. No starý dedko sa len usmial a pokračoval v rozprávaní. 

,,Vidíš tú tehotnú ženu ktorá sedí hneď pred nami ?" Neodpovedala som len som kývla hlavou, že som si ju všimla. ,,Prežíva rizikové tehotenstvo. Každú jednu sekundu prežíva s napätím a v strachu o svoje nenarodené dieťa. "Videla som ako táto žena milo pozerala na všetkých okolo a usmievala sa. ,,A všimol si si tú staršiu pani, ktorá sedí tam pri okne?" Vedela som, že to je presne tá ktorej som pred chvíľou uvoľnila miesto. ,, Nedávno ju prepustili z práce. Má tri malé deti a muž ju opustil. Nemá peniaze a žijú len ako sa hovorí z ruky do úst." Pani silno stláčala obrovské tašky aby sa jej nevysypali veci. Napriek tomu jej oči žiarili. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zahanbene som sklopila oči. Nevdela som kto je ten pán a čo o mne vie a odkiaľ pozná príbehy týchto ľudí. Zostala som ticho a v hlave sa mi vynáral rozhovor s rodičmi z dnešného rána. Na konečnej zastávke som vystúpila a vystúpil aj ten starý dedko. 

Poslednýkrát som sa na neho pozerela a znova sa usmieval. Nevedela som, či sa mám pozdraviť, či sa nenápadne sa vypariť. ,,Pamätaj, tí, ktorí najviac trpia, trpia potichu. A najväčšie potešenie ktoré môžeš darovať je úsmev. Nikdy nevieš aký príbeh prežíva ten druhý a možno tvoj úsmev mu zachráni život. " 

Aké hlúpe problémy som dnes ráno riešila. Ako som sa mohla kvôli tomu trápiť? Nemala by som už rozmýšľať ako dospelá keď mám osemnásť ? Možno mám už osemnásť a podľa zákona som dospelá ale v živote som ešte nezažila nič, ešte som nespoznala čo je skutočne dôležité a na čom skutočne záleží. Prišla som na to, že moja cesta do školy sa zmenila na začiatok mojej cesty k dospelosti, ktorá bude ešte veľmi dlhá a namáhavá ale stojí to za to. 

Monika Ferková

Monika Ferková

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Keď nie dnes tak zajtra, keď nie zajtra tak inokedy ale určite to raz príde... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu